O EMP s… Mgr. Ivom Balajom

Zakladateľ portálu Elektrosmog Info, ktorý už viac než 10 rokov informuje a vzdeláva v problematike nízkofrekvenčných a rádiofrekvenčných zdrojov. Od detstva je jeho koníčkom elektronika a výpočtová technika, od svojich 15 rokov sa zaujíma aj o rádioamatérske projekty. Od roku 2010 sa zaoberá tieniacimi materiálmi, návrhmi a realizáciou tienenia NF a RF EM polí a ich meraním.

Diskusia ohľadom 5G sietí je aj o zvyšovaní záťaže RF-EMP (rádiofrekvenčnými elektromagnetickými poľami). Skúsme sa teda pozrieť na jeho zdroje a súvislosti ohľadom expozície. Významným zdrojom RF-EMP sú okrem mobilných telefónov, Wi-Fi a Bluetooth zariadení aj vysielače mobilných sietí v blízkosti obydlí.

1. V predchádzajúcom rozhovore sme preberali 5G siete. A čo nám hrozí, keď máme alebo budeme mať vysielače mobilnej siete na streche bytovky?

Pokiaľ máte vysielače na streche Vášho domu, expozične Vás ovplyvňovať môžu len v dvoch prípadoch. V prvom, ak bývate bezprostredne pod strechou, na ktorej sú inštalované. V druhom, ak sú antény orientované na protiľahlý objekt, od ktorého sa môžu rádiové vlny odrážať.

Iný a o mnoho „horší“ prípad môže nastať vtedy, ak sú vysielače oproti Vašej bytovke. Extrémny vtedy, ak sú anténne azimuty zhodné s polohou Vašej bytovky (teda horizontálne smerovanie antén) a zároveň sa nachádzate na vyššom poschodí (teda v podobnej výškovej úrovni, ako napr. Váš byt). Rozdiel v minimálnej expozícii (napr. byt na prízemí) a maximálnej expozícii (napr. byt na najvyššom poschodí) tej istej bytovky môže byť 100-tisíc až milión-násobný.

2. Ako veľká je dnes intenzita rádiofrekvenčných elektromagnetických polí v blízkosti základňových staníc mobilnej siete?

Záleží na tom, kde sa voči základňovej stanici nachádzame (pozri obr.). Tiež záleží na tom, koľko rôznych druhov “sietí” stanica poskytuje, nakoľko každá tvorí samostatnú zložku výkonu.

Antény šíria koncentrované elektromagnetické pole do smerového laloku. Pole s najväčšou intenzitou je asi v 60° uhle v horizontálnej rovine a v 15° uhle vo vertikálnej rovine k čelu antény. Vznikajú však aj postranné laloky, ktoré môžu mať rôzne ohniská.

lalok

Vo vzdialenosti 100 m od antény teda bežne môžeme nájsť úrovne od 10 mW/m² do 100 mW/m², pokiaľ sme v úrovni hlavného laloku (lúča) elektromagnetického poľa. Intenzita poľa rastie s druhou mocninou vzdialenosti. Vo vzdialenosti 50 m budú teda intenzity 4x väčšie a vo vzdialenosti 10 m až 100x väčšie.

3. Operátori tvrdia, že dodržiavajú pri stavbe vysielačov prísne pravidlá. Existuje nejaké usmernenie alebo pravidlá pre operátorov, ako majú umiestňovať svoje antény napríklad s ohľadom na obyvateľov?

Žiaľ, doposiaľ nie. Hoci sa o to snažia viaceré občianske iniciatívy, zostáva zatiaľ jediný regulatív – platné expozičné smernice.

4. A čo hovoria smernice?

Na svete nájdeme veľa národných a nadnárodných smerníc, avšak jedna z nich je všeobecne najviac uznávaná. Vychádza z odporúčaní, ktoré vytvorila nezávislá nezisková inštitúcia –Medzinárodná komisia na ochranu pred neionizujúcim žiarením (International Commission for Non-Ionizing Radiation Protection), skrátene ICNIRP. Odporúčania sú výsledkom dlhoročného výskumu tepelných účinkov a v roku 1998 boli (aj pomocou Odporúčania Rady Európy 1999/519/EC) pretransformované do bezpečnostných smerníc vo viac než 80 krajinách po celom svete. Je nutné podčiarknuť, že tieto smernice vychádzajú z predpokladu, že nízkofrekvenčné a rádiofrekvenčné elektromagnetické žiarenie má len tepelné účinky na tkanivá živých organizmov. Svedčí o tom aj fakt, že smernice sú frekvenčne závislé a neberú ohľad na impulzný charakter žiarenia. Predpokladajú, že ekvivalentná dávka žiarenia s konštantnou amplitúdou je v tkanive viac absorbovaná, než dávka rovnako intenzívneho impulzného žiarenia. Pre posúdenie oficiálnej expozície je teda postačujúce, ak sa vykoná meranie len efektívnych úrovní (RMS) počas určitého pevne zvoleného časového intervalu. Toto meranie však nemusí počítať s maximálnymi špičkovými výkonovými výchylkami, charakteristickými práve pre moderné telekomunikačné digitálne signály (obzvlášť 3G, 4G a 5G). Touto smernicou sa riadi aj slovenská legislatíva.

5. Definované dovolené úrovne teda nie sú rovnaké pre všetky frekvencie?

Nie. Priebeh vidíte na obrázku. Do frekvencie 400 MHz je limitná úroveň max 2 W/m², potom postupne rastie a od frekvencie 2 GHz je to už trvalo 10 W/m².

6. Sú tieto akčné hodnoty podľa Vás dobre definované? Mali by byť prísnejšie alebo mäkšie?

Existujúcim smerniciam predchádzali omnoho prísnejšie smernice, ktorými sme sa ako Československo, resp. neskôr Česko a Slovensko do roku 1999 riadili. Tieto smernice boli založené na reálnom 30-ročnom výskume Štátneho zdravotného ústavu a Národného referenčného laboratória pre neionizujúce žiarenie a odzrkadľovali maximálne dovolené ožiarenie, ktoré bolo závislé od doby expozície. Zohľadňovali viacero aspektov, vrátane pulzného charakteru elektromagnetického poľa a princípu predbežnej opatrnosti. Pre krátkodobé expozície boli smernice benevolentnejšie, pre 24-hodinovú trvalú expozíciu prísnejšie. Len pre zaujímavosť, pre obyvateľstvo bola maximálna limitná trvalá expozícia stanovená na 50 mW/m², čo je veľmi ďaleko od dnešných 10 W/m². Ja osobne by som sa vrátil k pôvodným smerniciam, na dôvažok ešte sprísneným vo vzťahu k použitej modulácii.

11 krajín (donedávna medzi ne patrilo aj Poľsko) má napriek existujúcim odporúčaniam EU i dnes prísnejšie smernice, než zvyšok sveta. Berú ohľad na princíp predbežnej opatrnosti, a ak už nie globálne pre celú krajinu, tak aspoň v určitých regiónoch, v blízkosti škôl, škôlok, detských ihrísk, nemocníc, seniorských centier, a v ďalších chúlostivých lokalitách. Niektoré sú až 100-násobne prísnejšie než definovala ICNIRP. Teda dovoľujú expozíciu max. 100 mW/m².

Je tu však aj nespočetné množstvo neoficiálnych smerníc, ktoré skonštruovali vedci z odboru biofyziky, lekári a odborníci na zdravé bývanie. Stanovili vlastné smernice, ktoré nie sú založené na termálnych efektoch. Sú naopak odvodené od použitej modulácie zdroja, teda od dĺžky a frekvencie impulzov, ktoré sú súčasťou rádiových technológií. Všimnite si, že sú omnoho prísnejšie, než oficiálne, legislatívne zakotvené smernice (výňatok z “EUROPAEM EMF Guideline 2016 pre prevenciu, diagnostiku a liečbu zdravotných problémov a ochorení, súvisiacich s elektromagnetickými poľami”):

7. Akých zdrojov EMP sa ešte ľudia najčastejšie obávajú? Nie tak náhodou mobilných telefónov? Aktívny telefón je asi významný zdroj žiarenia…

Áno, je to tak. I keď dá sa povedať, že dnes ľudia akosi akceptovali, že telefón sa stal neoddeliteľnou súčasťou ich života (niekedy závislosťou), a neberú jeho neustálu prítomnosť ako zdravotné riziko.

8. Ako veľká je intenzita EM poľa z mobilného telefónu? Je tam nejaký rozdiel od režimu siete, v ktorej volám alebo dátujem?

Od času, kedy sme vymenili klasické mobilné telefóny za smartfóny už prešlo viac než 10 rokov a maloktorý smartfón beží ešte v pôvodnej sieti GSM (2G). Práve tam totiž telefóny používali veľké výkony (niekde medzi 5 mW až 2 W). Sieť UMTS (3G) a LTE (4G) predstavovala značný rozdiel vo vyžiarených výkonoch telefónov a ten sa pohybuje za dobrých podmienok pokrytia už len v rozsahu 100 nW až 10 µW. Maximálne dosahuje 200 mW. To pravdepodobne spôsobuje, že expozície zďaleka nie sú tak markantné, i napriek tomu, že ľudia majú telefón v rukách takmer nepretržite.

V režime GSM (v sieti 2G) začína mobilný telefón hovor s plným výkonom a po niekoľkých sekundách zníži výkon na minimum, potrebné na udržanie rádiového spojenia. Tento postup sa obnovuje po každom prechode do inej bunky siete, teda na inú základňovú stanicu. Toto správanie systému viedlo k všeobecnému odporúčaniu pre obmedzené použitie mobilného telefónu pri rýchlej jazde (rýchla zmena buniek) a tiež proti začatiu hovoru s telefónom vedľa hlavy.

V režime UMTS (v sieti 3G) začína hovor vysielaním na najnižšom možnom výkone a postupne sa výkon zvyšuje, až kým základňová stanica prijme žiadosť o prístup a odošle späť potvrdenie. Týmto postupom sa zabráni zbytočnému zvýšeniu vzostupného šumu základňovej stanice a je zaručené, že inicializácia sa vykonáva na minimálny vysielací výkon, ktorý vyžaduje rádiové spojenie. Podobne sú riešené aj prechody medzi bunkami siete, bez zvýšenia výkonu telefónu.

V režime LTE (v sieti 4G) sa vysielací výkon mení obdobne ako u UMTS, avšak priemerný výkon je o 40 dB (asi 10000-násobne) vyšší než u UMTS.

Porovnanie zmien výkonu mobilného telefónu v režime GSM (2G), UMTS (3G) a LTE (4G)

9. Každý mobil by mal byť premeraný, keď opúšťa továreň, však? Hovorí sa, že hodnota SAR je pri mobiloch dôležitý parameter…

SAR je parameter, ktorý vyjadruje pomer výkonu (vo Wattoch) absorbovaného v určitom množstve tkaniva (v kilogramoch). ICNIRP nastavila jej maximálnu hodnotu pre ľudskú hlavu na 2 W/kg na každých 10 gramov tkaniva, pri plnom výkone telefónu, počas 6 minút. Dôvodom je zrejme pomyselný slogan: “Ak Vás to nezohreje, neublíži Vám to”.

Treba si uvedomiť, že hodnota SAR odzrkadľuje úroveň pri maximálnom výkone telefónu a nie pri obvyklom výkone, ktorý je vo väčšine prípadov nižší. Skutočná úroveň závisí od prostredia, v ktorom sa užívateľ nachádza a tiež na spôsobe, akým je telefón používaný. Niektoré telefóny s vysokým SAR môžu nižší výkon používať efektívnejšie, než telefóny s nízkym SAR a nižšou efektivitou využitia vyžiareného výkonu. Tento parameter je preto vhodné brať do úvahy len orientačne.

V roku 2017 sa prevalila tzv. aféra “PhoneGate” (ide o analógiu s “DieselGate”). Výskum, financovaný francúzskou vládou potvrdil, že mobilné telefóny vystavujú spotrebiteľov pri bežných podmienkach užívania úrovniam žiarenia vyšším, než aké uvádzajú výrobcovia a že 9 z 10 testovaných telefónov prekračujú súčasné regulačné limity pre SAR.

Problémom je fakt, že rôzni výrobcovia testujú mobilné telefóny v rôznych vzdialenostiach od hlavy a tela. Pokiaľ ide o telefóny s vyšším SAR, výrobca nastaví jeho testovanie na vzdialenosť napr. 5 alebo 10 mm od tela, aby SAR nebolo pri meraní prekročené. Túto vzdialenosť síce uvedie v návode k telefónu, ale nakoľko vieme, ako často si spotrebiteľ takýto návod prečíta, drvivá väčšina populácie si telefón nevedomky prikladá priamo na telo (ide teda o dotyk). Expozícia z telefónu pri dotyku však môže byť až 100-krát vyššia, než pri dodržaní testovanej vzdialenosti 10 mm.

10. Keď budem telefonovať na mieste, kde je slabšie pokrytie, vraj to znamená väčšiu expozičnú dávku z mobilného telefónu…

Áno, to je pravda. Používanie mobilného telefónu pri dobrom pokrytí znamená byť relatívne blízko k základňovej stanici. Znižuje to síce výkon telefónu, ale na druhej strane zvyšuje to našu celkovú expozičnú záťaž zo základňovej stanice, ktorá je nepretržitá a kumulatívne môže mať väčší efekt na celkovú pohodu, než občasné použitie mobilného telefónu. Myslím, že dnes môžeme paušalizovane povedať, že vzdialenosť 150 m od základňovej stanice operátora, s ktorým máme zmluvu, pri priamej viditeľnosti, predstavuje asi rovnakú veľkosť intenzity elektromagnetického poľa, ako z vlastného mobilného telefónu priloženého ku hlave, pokiaľ pracuje v režime 3G alebo 4G. Rozdiel je však v tom, že základňová stanica tvorí trvalú expozíciu a mobilný telefón len krátkodobú.

Všetky menšie vzdialenosti k základňovej stanici predstavujú vyššiu dávku ožiarenia z tejto stanice, všetky väčšie vzdialenosti predstavujú vyššiu, ale len občasnú dávku z mobilného telefónu.

11. Často sa argumentuje tým, že mobil vraj vyžiari 2W, ľudské telo až 100W. Čo je na tom pravdy?

Je to pravda, ale pri porovnaní miešame jablká s hruškami. Ako sme spomenuli, 2 W výkonu vyžarujú len telefóny v režime 2G a to len pri veľmi zlom pokrytí (v pivnici, vo výťahu, apod.). Prípadne v prvých sekundách spojenia (počas zvonenia, vyvolania účastníka, či posielania textových správ). Ide o frekvencie okolo 900 MHz.

Ľudské telo, i telo teplokrvných živočíchov vyžaruje tiež elektromagnetické vlny. Popri rôznych veľmi slabých impulzoch zo srdca a z mozgu, ktoré vieme zachytiť pomocou EKG a EEG, je to najmä teplo (infračervené spektrum), okolo 100 W, čo však predstavuje úplne iné frekvenčné pásmo (asi 32 THz). Pokiaľ to niekto priamo porovnáva s výkonom mobilného telefónu, nerozumie fyzike a pravdepodobne ani biológii.

12. Ako je to pri používaní bezdrôtového pripojenia Wi-Fi alebo Bluetooth?

Wi-Fi siete používajú rádiové signály s frekvenciou 2.4-2.5 GHz alebo 5.2-5.8 GHz. Väčšina zariadení vyžaruje výkon od 100 mW do 1 W. Intenzita elektromagnetického poľa je teda medzi 8 – 80 mW/m² vo vzdialenosti 1 m od Wi-Fi smerovača. Zariadenia, ktoré sa na smerovač pripájajú, pracujú s nižšími výkonmi, ktoré sú však ale konštantné, nemenia sa s kvalitou pokrytia Wi-Fi signálom.

Wi-Fi umožňuje zariadeniam vytvárať podobné elektromagnetické polia, ako je tomu u priemerného mobilného telefónu. V tesnej blízkosti tela môže expozícia prekračovať expozíciu bežného mobilného telefónu (1 W/kg SAR). Nemálo vedeckých dôkazov poukazuje na fakt, že mobilný telefón spôsobuje rad vážnych zdravotných problémov a preto všeobecne považujeme za rozumné preventívne sa vyhýbať aj dlhodobému používaniu Wi-Fi zariadení.

Treba si tiež uvedomiť, že niektoré bezdrôtové technológie neboli nikdy testované na bezpečnosť pri dlhodobej expozícii a to ani po desiatich rokoch od ich prvého predstavenia.

Technológie používané nepretržite v domácnostiach, alebo priamo na tele(!), sú bežne na trhu dostupné a nepodliehajú žiadnej regulácii (mobilné telefóny, bezdrôtové telefóny DECT, Wi-Fi systémy, Bluetooth fitness náramky, nositeľná elektronika, bezdrôtové slúchadlá, …). Hoci ich výkon je považovaný za nízky, pri takmer nulových vzdialenostiach od tela (dotyku) ide o vysoké dlhodobé expozície.

Bezdrôtové slúchadlá majú napr. rádiový výkon „len“ 1 mW, avšak pri dotyku dosahuje expozícia asi 1000x vyššie úrovne, než pri bežnom použití mobilného telefónu (3G/4G) pri dobrom pokrytí (výkon okolo 1 µW).

13. Keď to zhrnieme, ionizujúce žiarenie, medzi ktoré patrí ultrafialové žiarenie, röntgen, alfa, beta a gama žiarenie, môže poškodiť DNA buniek, je teda známy karcinogén. Bezdrôtová technológia však neprodukuje ionizujúce žiarenie, pracuje na frekvenciách, ktoré majú omnoho menšiu energiu. Nemôže teda asi poškodiť DNA buniek, však?

Ionizujúce žiarenie je pre živé organizmy preukázateľne škodlivé, avšak len v dávkach, ktoré presahujú určitú hranicu. Živé organizmy sa vedia veľmi dobre adaptovať na akékoľvek zmeny životného prostredia, pokiaľ na to majú dostatok času. Tak je tomu i pri tzv. prirodzenej rádioaktivite prostredia, ktorá sa dnes pohybuje rádovo v stovkách nSv/h až jednotkách µSv/h. Pri dlhodobom zvýšení dávky, alebo aj pri krátkodobých výrazne vyšších dávkach (napr. pri röntgenologickom alebo CT vyšetrení), sa vždy jedná o určité riziko. Treba myslieť na to, že dávky sa kumulujú, teda ich celkový efekt je vždy odvodený od súčtu dávok, ktorú jedinec prijme za celý svoj život.

Podobne to funguje aj pri neionizujúcom žiarení. Aj tu sa dávky kumulujú. Nejde už síce o tak výrazne energetický typ žiarenia, ktorý by priamo bombardoval bunkové štruktúry, napriek tomu nejde len o jednoduchý termický efekt. V prípade podlimitných expozícií nedochádza totiž k jasnému zahrievaniu tkaniva, ale žiarenie môže mať na živé organizmy biologické účinky. Jedným z mnohých mechanizmov pôsobenia rádiofrekvenčných vĺn je narúšanie fungovania napäťovo riadených vápnikových kanálov buniek (VGCC). Následkom je nadmerný prísun vápnika do buniek, čo následne cez zložité chemické reakcie spôsobuje oxidačný stres, ktorého následkom môže byť nadprodukcia voľných radikálov. A tie už, ako vieme, nie sú ničím žiadaným, práve naopak. Majú za následok množstvo nežiaducich reakcií a procesov v tkanivách. V konečnom dôsledku ide znovu o nevratné poškodzovanie DNA v jadrách buniek. Zistilo sa tiež, že expozícia impulznému rádiofrekvenčnému žiareniu má za následok jednoduché a dvojité zlomy DNA a inhibuje (spomaľuje) jej samoopravné procesy.

14. Ako je to s výskumom nádorových ochorení v súvislosti s rádiofrekvenčným žiarením?

Pri skúmaní účinkov rádiových vĺn a mikrovĺn bolo nájdených niekoľko mechanizmov, ktoré by mohli byť zodpovedné za karcinogenitu. Dva významné výskumy, medzinárodná “Interphone” štúdia, uskutočnená v 13 krajinách a švédske štúdie skupiny okolo Dr. Hardella, skúmali významný podiel dlhodobých užívateľov mobilných telefónov a ich výsledky môžu byť v zásade použité na posúdenie rizika. V roku 2011 klasifikovala agentúra IARC pod WHO rádiofrekvenčné elektromagnetické polia (RF EMP) ako karcinogén triedy 2B, založený na dôkazoch z epidemiologických štúdií a pokusov na zvieratách. Následne potvrdili predpoklad príčinného vzťahu medzi užívaním mobilných telefónov a rakovinou i ďalšie štúdie. Hardell a Carlberg dospeli k záveru, že rádiofrekvenčné polia by mali byť klasifikované ako preukázaný ľudský karcinogén (IARC trieda 1). Dôkazy o príčinnej súvislosti medzi dlhodobým používaním mobilných a bezdrôtových telefónov a vzniku gliómu ďalej pribúdali. To, že aj iné nádory môžu mať vzťah k expozícii EMP, je ilustrované pozorovaním u žien, ktoré nosili mobilný telefón v ich podprsenke počas dlhšieho časového obdobia a neskôr sa u nich vyvinula rakovina prsníka v týchto miestach.

Na základe revízie 19-členného výboru, ktorý skúmal štúdiu Národného toxikologického programu (NTP 2018), jej výsledky poskytujú „jasný dôkaz“ – najvyšší štandard dôkazu – že rádiofrekvenčné polia sú príčinou vzniku schwannómov (zhubných nádorov Schwannových buniek, ktoré obaľujú všetky myelinizované nervy) v srdciach samcov potkanov. Štúdia NTP tiež uvádza menej jasné dôkazy o tom, že rádiofrekvenčné žiarenie je príčinou vzniku alebo kofaktorom rôznych ďalších nádorov (gliómov v mozgu, feochromocytómov v nadobličkách a nádorov prostaty a pankreasu).

Štúdia NTP, v spojení so štúdiami na ľuďoch, preukázateľne dokazuje, že nadmerná expozícia rádiofrekvenčným poliam vedie k zvýšenému riziku rakoviny mozgu. Stovky nových štúdií preukázali zdravotné riziká po dlhodobej expozícii a odhalili mechanizmus týchto účinkov, najmä reaktívnymi druhmi kyslíka. Štúdie síce neumožňujú určiť jednoznačný záver ohľadom všetkých možných zdravotných rizík, ale odôvodňujú prijať opatrenia na redukciu expozície rádiofrekvenčným elektromagnetickým poliam na najnižšiu možnú úroveň.

Pridajte svoj názor